Hory sa dajú pohodlne objavovať aj ekologicky – privezte sa do Tatier vlakom a využite rozsiahlu sieť elektrickej a ozubenej železnice. Pôvod a význam názvu Tatry, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1086 v donačnej listine nemeckého cisára Henricha IV. nie je dodnes celkom jasný. Odvodzuje sa od árijského slova tamtra, tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“ aj z ľudového slova tatra v zmysle kamenistá, neúrodná zem.Ako najpravdepodobnejšia možnosť sa však zdá, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova trtri, čo znamená bralá. Ako sme sa dozvedeli zo zábavnej spoločenskej hry „Poznáte Tatry“, tie Vysoké začali ľudia objavovať už v 16. storočí a za prvými pokusmi o turistickú vychádzku stála dokonca žena z Kežmarku, Beáta Laská, ktorá prišla až k Zelenému plesu.

Prvenstvo výstupu na štít zase patrí astronómovi Davidovi Fröhlichovi a na svoje trojdňové dobrodružstvo si vybral dnes turistom známy Kežmarský štít. Postupný hospodársky rozmach prebúdzal aj túto časť Slovenska a 19. storočie prialo rozvoj tatranských osád. Urýchlila ho aj výstavba Košicko-bohumínskej železnice.

Každá turistika sa začína vo vlaku

Prvý vlak prišiel do popradskej stanice 8. decembra 1871 a počnúc týmto dňom začali Tatry navštevovať masy turistov a kúpeľných hostí. My sme z vlaku vystúpili na stanici v Poprade o 147 rokov neskôr. Cestou sme si preštudovali mapu, možnosti a obťažnosti trás a rozhodli sme sa prestúpiť na Tatranskú elektrickú železnicu smer Štrbské Pleso.

Električky premávajú na tratiach v dĺžke až 40 kilometrov a obsluhujú 22 staníc a zastávok. Jednorazový, blokový alebo časový lístok sa v nich označuje ako v mestskej hromadnej doprave alebo si môžete lístok kúpiť aj poslaním sms správy. Toto miesto je ideálnym východiskovým bodom pre nenáročnú túru Mlynickou dolinou k vodopádu Skok, od ktorého sa tí zdatnejší môžu vydať ešte vyššie na Bystrú lávku a zostúpiť späť Furkotskou dolinou, kde odporúčame odbočkou na obed na Chatu pod Soliskom. K nej sa dá zospodu vyviezť aj lanovkou.

Pokorný svet vysokohorských chát

My sme opäť išli na „električku“ a odišli sa pozrieť, ako vyzerá najstaršia tatranská osada, ktorou je, samozrejme, Starý Smokovec. Zo stanice v Smokovci sme si pozreli múzeum horských nosičov v Sherpa caffe a vyšli na Hrebienok, do turistického strediska na úpätí Slavkovského štítu, ku ktorému sa dá vyviezť jedinou pozemnou lanovou dráhou na Slovensku. Táto bola uvedená do prevádzky už 17. decembra 1908. Hrebienok je východiskovým bodom túr k najvyššiemu počtu tatranských chát, a to až k šiestim.